Vychádzka k jazierkam lásky
Tým miestom sú Jazierka lásky. Nachádzajú sa neďaleko centrálneho parkoviska pri železničnej stanici Štrbské Pleso. Necelých 400 metrov od nich je aj unikátne Štrbské pleso. Prístup k jazierkam je viac než pohodlný, nakoľko vstup k jazierkam je hneď pri asfaltovej ceste. Asi po dvoch minútach pešej chôdze sa ocitnete pri prvom jazierku. Tu sa lesná cestička rozdeľuje. Napravo vedie popri okraji cez drevenú lávku k druhému jazierku, zatiaľ čo naľavo lesný chodníček plynule prechádza do trávnatého a taktiež pokračuje popri jazierku. My sme si zvolili ten zatrávnený. A urobili sme dobre! Po pár metroch sme totiž narazili na informačnú tabuľu, z ktorej sme sa čo-to dozvedeli o histórií tohto miesta.
Ako to celé vzniklo...
Ako sme sa dočítali, pôvodne boli Jazierka lásky rybníkmi. Nazývali sa Štrbské rybníky a ich zakladateľom bol zemepán z Liptovského Jána Jozef Szentiványi. Založil ich ešte koncom 19. storočia za účelom odchovu pstruhov, ktorými sa zarybňovalo neďaleké Štrbské pleso. Kedysi sa na brehu jedného z jazierok nachádzal aj malý domček pre rybného hospodára. Možno sa pýtate, prečo sa teda tieto jazierka nazývajú Jazierkami lásky? Bude to azda tým, že ich časom takto začali nazývať samotní obyvatelia Vysokých Tatier. Radi totiž toto príjemné miesto uprostred tatranských lesov navštevovali a nachádzali tu pokoj. A nielen oni! Chodili sem aj kúpeľní hostia či zamilované páry. Iná zvesť zas hovorí, že ich názov pochádza zo samotnej polohy ich umiestnenia, nakoľko jazierka ležia pri sebe. Nech je to už akokoľvek, faktom ostáva, že toto miesto je vskutku nádherné.
Symbol lásky
Jazierka lásky sa stali akýmsi symbolom spojenia lásky, pohody a relaxu, ktorý sme pociťovali i my. Z informačnej tabule sme sa ešte dozvedeli, že na dne väčšieho z jazierok by sa mal nachádzaťslovenský dvojkríž, ktorý tam bol umiestnený v roku 1940. No ani po opakovanom obehnutí oboch jazierok sme ho žiaľ nezbadali. Napriek tomu nás cestičky vedúce od tabule zaviedli na miesta, kde tečúca voda umocňovala pocity spätosti človeka s prírodou.
Jazierka napája potok Mlynica, ktorý je tak číry, že by ste sa z neho mohli aj napiť. Popri brehoch sa nachádzali drevené lavičky, ktoré obsadzovali turisti objavujúci krásy tohto miesta. Na chvíľku sme sa aj my zastavili a vychutnali si tak atmosféru tohto nevšedného kúsku zeme. Kačky plávajúce na pokojnej hladine, kvetena hojdajúca sa vo vetre a slnečné lúče predierajúce sa skrz ihličnany v nás zanechali príjemný zážitok, na ktorý budeme ešte dlho pamätať. Pokiaľ aj vy pôjdete na návštevu našich malých veľhôr, určite nevynechajte túto krátku, no o tom zaujímavejšiu turistickú zastávku.