Chata pod Rysmi

Chata pod Rysmi
Chata Pod Rysami.jpg

49°10′27″S 20°05′09″VSúradnice49°10′27″S 20°05′09″V (Mapa...)
Nadmorská výška 2 250 m n. m.
Pohorie Tatry
Poloha Mengusovská dolina
Rok založenia 1933
Najľahší výstup z Mengusovskej doliny
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
Commons Chata pod Rysmi
 
Latrína pri Chate pod Rysmi
 

Chata pod Rysmi, známa v obmenách útulňa pod Rysmi, útulňa pod Váhou, chata pod Váhou, útulňa pod sedlom Váhy (poľ. Schronisko pod Waga) je najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku. V prevádzke je iba v letnej sezóne (od 15. júna do 31. októbra).

Dejiny

Prvotná myšlienka o vybudovaní chaty v tejto časti Vysokých Tatier siaha do konca 19. storočia. Vtedy ju začal propagovať rakúsky horolezec Ubald Felbinger. Technické, ale aj finančné problémy zabránili realizovať jeho myšlienku.[2]. Podľa pôvodného zámeru Ing. Jozefa Pfinna z roku 1985 mala byť zo Štrbského Plesa po Žabie plesá vybudovaná ozubnicová železnica a ďalej mala turistov na chatu dopraviť visutá lanovka. Uhorský karpátsky spolok nemal na taký projekt peniaze. Vysoká návštevnosť Rysov však stále vyvolávala snahy o vybudovanie chaty.

V roku 1930 sa na jej konto vyzbieralo 10 tisíc korún československých. Menili sa projekty. Hlavnými iniciátormi stavby boli členovia Klubu československých turistov Ing. Róbert Vosyka a Václav Dusil. V roku 1929boli urobené prípravné harmonogramy stavby, v roku 1931 mal byť vynesený materiál. Ministerstvo školstva v súvislosti s Krakovským protokolom o vytvorení poľsko-československého národného parku, nariadilo, že chata musí byť postavená v Dolinke pod Váhou, 100 metrov pod sedlom. Príčinou bolo blízke hraničné pásmo. Stavbu financovalo Ústredie Klubu československých turistov. Chatu stavala firma popradského stavitela Jozefa Šašinku. Materiál na chatu dopravovala tatranská vicinálna železnica a v doline vojaci. Stavebný robotníci tu zažili dramatické chvíle v snehovej víchrici, ktorá ich mohla stáť životy. Chatu stavali 93 pracovných dní. Bola dokončená 17. septembra 1932. Dňa 15. júla 1933 v prívaloch dažďa vítal nový chatár Alojz Krupitzer predsedu smokovského odboru Klubu československých turistov (KČST) Gustáva Nedobrého. Na druhý deň sa otvorenia novej chaty zúčastnilo 126 hostí. Prvými nájomcami chaty boli Václav Fiška a Otakar Štáfl z Chaty pri Popradskom plese.

Roku 1939 sa chata administratívne odčlenila od Chaty pri Popradskom plese. Roku 1948 chatu po prvý raz značne poškodila snehová lavína. Masa snehu prerazila priečku oddeľujúcu kuchyňu od jedálne.

Roku 1951 objednal vtedajší správca - komunálny podnik Tatranské chaty, na naliehanie chatára Olda Bublika, nové zariadenie. Vo februári 1955 a v rokoch 1962, 1982 chatu opäť zničila lavína.

Na prelome januára a februára roku 2000 chatu zničila veľká lavína a dielo dokonala ďalšia vo februári 2001.

V roku 2003 chatu postihla ďalšia lavína, a tak boli urobené prieskumy a návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby bola čo najmenej ohrozená lavínami. Tie však neboli realizované. A tak sa prikročilo v celkovej rekonštrukcii chaty, aby ju nebezpečné lavíny prestali ohrozovať. Rekonštrukčné práce začali 15. júna 2010 a vynovená chata bola slávnostne otvorená na sklonku turistickej sezóny v roku 2013.

Chatári

  1. Michal Tomčík - 1932 (ako správca dočasnej útulne)
  2. Alojz Krupitzer - 1933 - 1939
  3. Ondrej Krasuľa - 1939
  4. V roku 1940 bola chata bez hospodára
  5. Ďalšie roky sa o chatu starali študenti - členovia Klubu slovenských turistov a lyžiarov - JAMES (Alexander Huba, Alexander Vojček, Otto Litváni, Ján Kopecký, Miloš Borodáč, Slávo Cagašík, Gizela Krenová a iní). Okrem horolezcov v nej našli skrýšu poľskí utečenci a partizáni.
  6. Po vojne na vyrabovanú chatu prišli horolezci Ing. Jozef Horvát, Ing. Vladimír Šimo, Michal Stolár, Dr. Hary Rácz, Arno Puškáš, Ing. Manica.
  7. Do konca 40 rokov tu chatárčili Arno Puškáš, Július Parák, Ladislav Tóth, Tibor Molnár.
  8. Oldo Bublík a Miroslav Jílek st. - 1953 - 1958
  9. Ladislav Rychvalský (pomocník Belo Kapolka) - 1958 - 1967
  10. Belo Kapolka - 1967 -1969
  11. Peter Rajec - 1969 - 1978
  12. Anton Marec
  13. Viktor Beránek - 1979 - dodnes

Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči, obyčajne nosia na 4,5 km trase s prevýšením 750 m 60 až 90 kg nákladu, výnimočne aj viac ako 100 kg (rekord 122,5 kg v roku 2003, súčasný chatár Viktor Beránek).

Prístup

Po červená turistická značka značke zo Štrbského Plesa na Popradské pleso, odtiaľ po modrá turistická značka značke na rozcestník Nad Žabím potokom a opäť po červená turistická značka značke ku chate (3:30 h)

Po červená turistická značka značke od Morského oka cez Rysy (3:50 h)